Francúzske víno je klasifikované podľa apelatívneho systému, ktorý bol vyvinutý v 20. storočí a je už široko používaný aj v iných krajinách. Appellation d’Origine Contrôlée (AOC) a Indications Géographiques Protégées (IGP) predpisujú viac či menej prísnu metódu výroby vína v závislosti od označenia. Tieto označenia formovali povesť francúzskych vín prostredníctvom ich kvalitatívneho zamerania.
Vína z Francúzska – Búrlivý príbeh úspechu
Na globálnej úrovni sa úspešný príbeh vína začal na blízkom východe, kde sa vinohradníctvo praktizovalo asi pred 9 000 rokmi. Kultúra vína prišla do Francúzska okolo roku 100 pred Kristom z Talianska prostrednictvom Rimanov, ktorí hľadali základňu, z ktorej by prepravovali svoj tovar do Španielska. Oblasť, ktorú dobyli, pomenovali „Provincia“ (dnes známa ako Provence). Pôvodne sa víno pestovalo takmer výlučne v južnom Francúzsku, ale jeho kultúra sa šírila stále ďalej, a preto vzniklo mnoho nových viníc, najmä vo veľkých údoliach riek, ako sú Rhône, Garonne a Loire.
Potom, čo dnešné Francúzsko dobyli a vybudovali Frankovia, vinohradníctvo začalo ešte viac prosperovať. Výhodou bolo aj zakladanie mnohých kláštorov v 12. a 13. storočí, ktoré významnou mierou prispeli k výskumu výroby vína a výrazne tak podporili zlepšenie kvality vín. Po Francúzskej revolúcii z roku 1789 sa konečne objavila nová trieda konzumentov, čo spôsobilo výrazný nárast dopytu po francúzskych vínach.
Tento boom francúzskej a európskej vinárskej kultúry sa však náhle skončil vpádom fyloxéry. V celej Európe uhynuli obrovské plochy viniča a vinohradníci nemohli nič robiť ako sa len bezmocne prizerať. Neskôr sa zistilo, že fyloxéra prišla ako čierny pasažier vzácnych amerických rastlín privezených do Európy v 19. storočí. Nasledovalo mnoho neúspešných pokusov, ako bitie palicou, zahrabávanie ropúch, záplavy a používanie pesticídov, a až mnoho rokov po vypuknutí fyloxéry výskumníci objavili záchranu. Riešením bolo navrúbľovanie vlastného viniča na podpník ich americkým príbuzným. Trvalo celkovo tri desaťročia, kým sa túto moru pre vinárov podarilo dostať pod kontrolu. V tom čase už boli zničené dve tretiny vínnej révy. Najmä Francúzsko bolo ťažko zasiahnuté a tím sa znížila produkcie vína o 75 %. Krajina stratila svoju priekopnícku pozíciu a stretla sa s novými silnými konkurentmi ako bolo napr. Španielsko.
Jedinečne rozmanité podnebie ako zdroj jedinečnej kvality
Veľká obľuba vína z Francúzska je z veľkej časti založená na jedinečných klimatických podmienkach krajiny. Stredomorské podnebie na juhu zaisťuje spoľahlivé dozrievanie hrozna, zatiaľ čo mierne chladný vietor zo Stredomoria zabraňuje odparovaniu základných chutí a trochu zmierňuje horúce letné teploty. Za rovnakým účelom sa tu pestuje aj vinič na horských svahoch. To zaručuje optimálnu úrodu a kvalitu.
V západnej časti Francúzska, na pobreží Atlantiku, od údolia Loiry na juh cez Bordelais až po najzápadnejšie Pyreneje, prináša Atlantik chladnejšiu klímu, ktorú však zmierňuje Golfský prúd.
Na východe krajiny, severne od Lyonu, je kontinentálne podnebie, ktoré môže viesť k poškodeniu mrazom počas pučania a výdatným zrážkam v období kvitnutia. Jesenné búrky môžu leto ukončiť ešte pred úplným dozretím hrozna. V Champagne, ktoré je tiež na severovýchode, je niekoľko špeciálnych lokalít, kde hrozno Pinot a Chardonnay nájde dostatok času a slnka, aby dostatočne dozrelo a poskytlo základ pre vynikajúce biele vína a vynikajúce šampanské.
Medzinárodný štandard pre červené vína: francúzske červené vína
Keď je reč o červenom francúzkom víne, väčšina ľudí vie, že červené vína z Francúzska majú vynikajúcu povesť. Francúzske biele a ružové vína sú tiež vysoko uznávané, ale červené vína sa tešia veľmi zvláštnemu imidžu, čo sa odráža aj vo výrobe vína. V skutočnosti červené vína tvoria 70 % francúzskej produkcie vína. Najobľúbenejšie odrody viniča pre červené vína sú predovšetkým Merlot, Grenache, Syrah, Cabernet Sauvignon a samozrejme Pinot Noir.
Napríklad Cabernet je jednou z neskoro dozrievajúcich odrôd viniča a obsahuje veľa pigmentov a tanínov. Hrozno Cabernet zaisťuje, že víno má obzvlášť tmavú farbu a je možné ho dlho skladovať. Merlot je rozšírený najmä v Bordeaux, kde zaberá viac ako polovicu vinohradov. Ide o pomerne nenáročný a odolný druh hrozna, ktorý v cuvée zvyčajne poskytuje jemný pocit v ústach a plné arómy tmavých bobúľ. Syrah, na druhej strane, poteší kyslo štruktúrovaným buketom vôní sušených ríbezlí alebo černíc, vanilky a kandizovaného ovocia a ponúka značný potenciál starnutia.
Na rebríčeku najobľúbenejších červených vín z Francúzska vedie Bordeaux a Burgundsko, z ktorých dve tretiny sa predávajú do zahraničia. Vynikajúce vína však nájdete aj mimo týchto dvoch známych a nepochybne očarujúcich vinárskych oblastí, ako je Alsasko, vína z juhozápadu, ovocné ružové vína z Provence, chutné vína z Rhôny a rafinované vína z Loire.
Francúzske biele vína – Rovnako jedinečné a chutné ako ich červený brat
Hoci sú biele vína v porovnaní s červenými vínami kvantitatívne menej zastúpené, francúzske biele vína nie sú o nič menej chutné. Využíva sa najmä hrozno Chardonnay, ktoré sa pestuje na cca 45 000 hektároch. Aj keď sa vyznačuje pomerne vysokými nárokmi na pôdu, je celkom odolné voči poveternostným vplyvom. Typické vína Chardonnay zvyčajne vykazujú orieškovú arómu a tóny ovocia, ako sú jablká a broskyne. V závislosti od príslušného terroir však môžu existovať veľké rozdiely v chuti.
Obzvlášť známym zástupcom vín Chardonnay je Chablis. Apelácia a rovnomenná oblasť sú v Burgundsku, kde sa na 6.830 hektároch viníc pestuje svetoznáma réva. Najmä oblasť Bourgogne je domovom prvotriednych bielych vín, predovšetkým vín z apelácií Aloxe-Corton, Chablis, Meursault a Montrachet. Chardonnay však nájdete aj v Champagne, pretože je to jedna z hlavných odrôd na šampanské.
Okrem Chardonnay sa pestuje napríklad aj Rulandské biele, Rizling rýnsky, Tramín červený, Roussanne, Marsanne či Sémillon. Vinná réva Sauvignon Blanc je ďalšou veľmi významnou sortou na výrobu francúzskych bielych vín. Sauvignon Blanc je rozšírený najmä v Bordeaux a na Loire a je pôvodom legendárneho bieleho vína Pouilly-Fumé, ktoré má jedinečnú vôňu minerálu pazúrika, ako aj jedinečné Sancerre. Vo všeobecnosti francúzske biele vína potešia chuťové bunky skvelou ovocnosťou, pôsobivým objemom a výrazným telom. Nájdete tu výborné suché vína, ale aj polosuché či dokonca sladké vína.
Osviežujúce francúzske ružové vína
Francúzske ružové vína sú ľahké a svieže v chuti. Hoci tvoria len 15 % francúzskej produkcie vína, v medzinárodnom porovnaní je to veľké množstvo. Na výrobu ružových vín sa hrozno po zbere buď lisuje, alebo sa používa metóda zvaná „saignée“, pri ktorej sa hrozno najprv nedrví, šťava hrozna sa získava rozpučením bobúľ vlastnou váhou v chladenej fermentačnej nádrži.
Jednou z najvýznamnejších oblastí pestovania rosé je Provensálsko, kde 88,5 % vín s apeláciou Origine Protégée tvoria ružové vína. Cuvée z odrôd Cinsault, Grenache Mourvèdre a Syrah sú bežné pre ružové vína, ktoré ponúkajú jemný buket jahôd, malín, ruží a citrusových tónov. Jedno z najvýraznejších ružových vín, ktoré má dokonca aj svoje pomenovanie, je Tavel. Apelácia patrí do regiónu Rhone Valley a nachádza sa v jednej z najslnečnejších oblastí Francúzska. Tavelské ružové vína fascinujú silnými a okrúhlymi vôňami červeného ovocia, kôstkovín a mandlí.
Francúzske vinárske oblasti
Pestovanie viniča je takmer celoštátne a praktizuje sa v celej krajine s výnimkou regiónov severne od Paríža. Zoznam francúzskych vinárskych oblastí je dlhý a zahŕňa tieto vinohradnícke oblasti: Beaujolais, Bordeaux, Bugey, Burgundsko, Champagne, Alsasko, Jura, Korzika, Languedoc-Roussillon, Loire, Provence, Rhône, Savoy, Sud-Ouest. Pôvod skvelých vín, z ktorých najvýznamnejšie sú pravdepodobne Champagne, Bordeaux, Burgundsko, Vallée du Rhône, Val de Loire, Languedoc-Roussillon a Alsasko.
